O mne

Ahoj, volám sa Michal.  Narodil som sa v Bratislave v roku 1983 a vyrastal som na sídlisku v Petržalke. Počas dospievania v prostredí, ktoré bolo nie vždy priateľské som pochopil, že ak chce byť človek šťastný, musí byť odolný a silný. Odolný voči zlým vplyvom a silný preto, aby dokázal prekonávať prekážky, ktoré mu život prináša.

Verím, že prekážky sú nám zámerne do života posielané, aby sme sa naučili byť lepšími ľuďmi. Nie vždy som bol o tom presvedčený a zažil som aj obdobia, ktoré mi priniesli utrpenie a smútok. Vo svojom vnútri som však cítil, že existuje spôsob ako životný štýl vylepšiť a dostať ho na vyššiu úroveň. Išiel som si teda tvrdohlavo za svojím cieľom, aj keď sa ma mnohí pokúšali od neho odradiť. Dnes to vnímam tak, že mojim cieľom je vlastne cesta.

Že skutočné šťastie nenastáva pri dosiahnutí cieľa, ale už na ceste za ním. Takže sa snažím príjmať život tak ako prichádza či udeľuje rany, alebo rozdáva odmeny. Ak sa človek naučí vyrovnať sa so situáciami nad ktorými nemá kontrolu a ak pochopí že všetko so všetkým súvisí, začne ho fascinovať skúmanie súvislostí. Mňa takýto výskum zaujímal už od malička, no intenzívnejšie sa mu venujem od roku 2013. Štúdium psychológie som sa rozhodol zrealizovať teda na základe vlastného pocitu a nie na príkaz, alebo odporučenie niekoho iného.

Nespravil som to však štandardným spôsobom, to by som nebol ja 😀 Psychológiu som začal študovať na cvičisku Lokomotíva, ktoré sme spolu s kamarátmi ako partia dobrovoľníkov postavili na petržalskom Draždiaku. Poháňal ma ako inak môj vnútorný hlas a túžba urobiť niečo pre seba, ale aj pre ostatných. Počas budovania cvičiska sme sa s kamarátmi neraz dostali do konfliktu záujmov. Mňa to však mrzelo nakoľko sme mali spoločný, pekný a užitočný zámer, no nevedeli sme sa dohodnúť napríklad na postupe.

V túto chvíľu som si uvedomil, že sa budem potrebovať naučiť ako vybudovať fungujúci tím a vzťahy. Začal som teda čítať knihy s touto tematikou a uplatňovať ich v praxi.  Ak svoj život porovnám s dobou pred, kedy som skúmal svoju tienistú stránku (divoké víkendy, cigarety alkohol a celkovo zlá životospráva) a s dobou výstavby cvičiska, kedy som si uvedomil čo sú skutočné hodnoty, tak doba Lokomotívy bola jednoznačne jednou z mojich najkrajších častí života.

Viete…ak sa raz človek dostane z deštruktívnych vzorcov správania, napríklad tá zlá životospráva a zistí, že existujú princípy, vďaka ktorým už nikdy nemusí zažívať také utrpenie ako už niekedy zažil, tak urobí všetko preto aby sa tak nestalo. Od tohto obdobia som sa teda vybral cestou, ktorú však mnohí moji známi nepochopili. Uvediem príklad: prídete na oslavu narodenín a odmietnete alkohol…

Pre tých, čo vám ho ponúkajú, bude prirodzene čudné ako je možné, že ho odmietate. Možno si o vás vytvoria aj nejaké domnienky a budú vás ohovárať, že ste sa zmenili a že to v hlave nemáte v poriadku, čo sa stalo napríklad mne. Je to však prirodzená súčasť transformácie a selekcie ľudí, ktorí sú a niesu vašimi skutočnými priateľmi. Tí ktorí sú skutoční, by to mali rešpektovať. Právo slobodne sa rozhodnúť a naložiť so svojim životom podľa svojho uváženia, má  totižto každý. Ak to niekto nerešpektuje, tak skutoční priateľ nieje.

Uvedomiť si tento fakt pre mňa nebolo ľahké, ale ustal som aj to, že ma mnohí ako človeka zavrhli len kvôli inému názoru a životnému štýlu. Neskôr som to však už začal vnímať s nadhľadom, lebo ak slobodu žiadaš, musíš ju aj dať. Ak sa teda niekto rozhodne človeka zavrhnúť namiesto pochopenia, je to jeho slobodná voľba, ktorú treba rešpektovať. Takýto etický kódex sa mi do môjho života podarilo zapracovať. Vďaka tomu som bol schopný bez strachu čeliť ďalším skúškam, ktoré s víziou o krajšej budúcnosti začali prichádzať. Z môjho pohľadu to bolo prijatie zodpovednosti za svoje činy a zmeny ďalších postojov.

„NIE JE NA ŠKODU ÍSŤ SI ZA TÝM, ČO CÍTITE ŽE JE SPRÁVNE, AJ NAPRIEK TOMU ŽE TO INÍ NECHÁPU. NA ŠKODU JE ÍSŤ PROTI SVOJMU SRDCU A ZAPRIEŤ SVOJE CITY, IBA PRE TO ABY SME SA ZAVĎAČILI INÝM“

S odstupom času si teraz uvedomujem kde som robil chyby, ale zároveň som so sebou spokojný. Nenechal  som si totižto nikdy nahovoriť, že robiť chyby je zlé… Každou chybou ktorej som sa dopustil som sa stal silnejším, odvážnejším a skúsenejším.

Na základe svojich skúsenosti sa teraz dokážem orientovať vo svete chaosu a pomáhať s orientáciou aj ostatným. Pre viacej informácií o pomoci ktorú ponúkam,

kliknite sem… 😉